Zodpovednosť zamestnávateľa

Zodpovedá zamestnávateľ vysielajúcej spoločnosti za nároky na odmenu vyslaných alebo sprostredkovaných zamestnancov?

Odmena, príspevky na systém sociálneho zabezpečenia a mzdové príplatky na fond pre dovolenky a odstupné pracovníkov v stavebníctve poskytuje zamestnávateľ zamestnancom za pracovné výkony, ktoré sú viazané nárokom na odmenu a povinnosťou vyplatenia príspevkov na systém sociálneho poistenia a mzdových príplatkov.

V mnohých prípadoch pracujú zamestnanci v rámci splnenia zákazky (zmluva o poskytovaní služby), ktorú od zadávateľa prijal ich zamestnávateľ.
Pre tieto prípady existuje množstvo rakúskych predpisov, aby aj zadávateľ zodpovedal za vyplatenie odmeny, príspevkov na systém sociálneho zabezpečenia a mzdových príplatkov.
Zodpovednosť zadávateľa je pre zamestnanca ďalšou možnosťou získania príslušnej odmeny.

Verejným inštitúciám, akými sú inštitúcie systému sociálneho zabezpečenia a fond pre dovolenky a odstupné pracovníkov v stavebníctve, zabezpečuje zodpovednosť zadávateľa splnenie ich požiadaviek aj v odvetviach, v ktorých sa podľa skúsenosti príspevky a príplatky pomerne často nevyplácajú.

V súvislosti s vysielaním zamestnancov alebo personálnym lízingom a s nárokom na minimálnu mzdu sú so zodpovednosťou zadávateľa za zamestnancov, zadávateľov, zamestnávateľov a zamestnávajúcich spojené ďalej uvedené práva a povinnosti.

Práva vyslaných a sprostredkovaných zamestnancov

1. Sídlo zamestnávateľa (často dodávateľa) je v tretej krajine (štát nie je ani členským štátom EÚ, ani štátom EHS, ani Švajčiarsko) a neexistujú žiadne stavebné práce

Vyslaný zamestnanec môže uplatniť nárok na minimálnu mzdu stanovenú v Rakúsku aj voči zadávateľovi, ktorý je spoločnosťou.

Sprostredkovaný zamestnanec môže uplatniť nárok na minimálnu mzdu – popri uplatneniu voči zamestnávateľovi – aj voči zamestnávajúcemu. Pritom musí zamestnanec vyžadovať minimálnu mzdu najprv od svojho zamestnávateľa (sprostredkovateľa). Právne kroky, ktoré pritom sprostredkovaný zamestnanec musí vykonať, môžu byť rôzne (jednoduchá výzva alebo žaloba s pokusom o exekúciu). Závisia hlavne od toho, či zamestnávajúci sprostredkovateľovi už zaplatil odmenu za sprostredkovanie alebo nie.

2. Zamestnanec poskytol stavebné práce

Vyslaný zamestnanec môže uplatniť nárok na minimálnu mzdu stanovenú v Rakúsku aj voči zadávateľovi stavebných prác, pokiaľ je zadávateľ priamym zadávateľom zamestnávateľa. Voči pôvodnému zadávateľovi (napr. súkromnému stavebníkovi) možno nárok uplatniť len vtedy, keď pôvodný zadávateľ pred poverením vedel o nevyplatení mzdy alebo to na základe zjavných dôkazov skutočne musel považovať za možné a nekonal. Keď sa v rámci obchádzania podľa pôvodného zadávateľa a jeho dodávateľa úmyselne vystaví jedna alebo viacero vedľajších zmlúv s účelom obísť pôvodnú zodpovednosť zadávateľa (ktorý už nie je priamy zmluvný partner zamestnávateľa), môže byť za určitých predpokladov pôvodný zadávateľ predsa zodpovedný.

Cezhranične sprostredkovaný zamestnanec môže uplatniť nárok na minimálnu mzdu stanovenú v Rakúsku aj voči zadávateľovi stavebných prác, pokiaľ je zadávateľ zamestnávajúcim zamestnanca. Pritom nie je povinné, aby zadávateľ (zamestnávajúci) bol priamym zadávateľom zamestnávateľa. Voči pôvodnému zadávateľovi možno nárok uplatniť spravidla len vtedy, keď pôvodný zadávateľ vedel o nevyplatení mzdy alebo to na základe zjavných dôkazov skutočne musel považovať za možné a nekonal. Spravidla pôvodný zadávateľ nebýva zamestnávajúci a nemá zodpovednosť.

Aby mohol vyslaný alebo sprostredkovaný zamestnanec uplatniť zodpovednosť zadávateľa,

• má povinnosť o požiadavke odmeny informovať fond pre dovolenky a odstupné pracovníkov v stavebníctve (BUAK) najneskôr osem týždňov po splatnosti odmeny
• má povinnosť okrem informácie o konkrétnej sume zadať čas vyplácania mzdy, zamestnávateľa, miesto, čas a druh pracovných výkonov a
• nevyplatená odmena nesmie ani prepadnúť, ani sa premlčať.

Pozor! Nároky na odmenu môžu v relatívne krátkom čase zaniknúť. Preto by ste mali informovať fond BUAK tak rýchlo, ako to len bude možné!

Fond BUAK vyšetruje podklady žiadosti o vyplatenie odmeny na základe informácií od vyslaného alebo sprostredkovaného zamestnanca. Ďalej podporuje zamestnanca pri výpočte požadovanej mzdy a pri vypátraní prípadného zodpovedného zadávateľa.
Odovzdáva zadávateľovi, dodávateľovi a zamestnancovi výsledky vyšetrovania a oznamuje sumu požadovanej odmeny, ktorá podľa jeho nezáväzného názoru prináleží zamestnancovi.

Fond BUAK tým zdôvodňuje zodpovednosť zadávateľa, pričom prostredníctvom sprostredkovanej sumy ide o obmedzenú zodpovednosť.

Ak zadávateľ nezaplatí sumu uvedenú fondom BUAK, musí zamestnanec v každom prípade postupovať podaním občianskoprávnej žaloby voči zadávateľovi. Až potom sa rozhodne, či je zadávateľ skutočne zodpovedný.
Žalobu možno podať len do deviatich mesiacov od splatnosti danej odmeny.

3. Zadávateľ je vedľajší zadávateľ v rámci zákazky verejného sektora

Zamestnávateľ vyslaný alebo sprostredkovanýz EÚ, EHS alebo Švajčiarska môže uplatniť nárok na minimálnu mzdu stanovenú v Rakúsku aj voči zadávateľovi, ktorý

• ako spoločnosť prijal zákazku, ktorá bola zadaná iným verejným obstarávateľom, pričom nemusí existovať priamy pracovnoprávny vzťah k verejnému obstarávateľovi,
• je priamym zadávateľom zamestnávateľa ako vedľajšej spoločnosti a
• nelegálne poskytol aspoň časť zákazky.

Keď sa v rámci obchádzania podľa pôvodného zadávateľa a jeho dodávateľa úmyselne vystaví jedna alebo viac vedľajších zmlúv s účelom obísť pôvodnú zodpovednosť zadávateľa (ktorý už nie je priamy zmluvný partner zamestnávateľa), môže byť za určitých predpokladov pôvodný zadávateľ predsa zodpovedný.

V oblasti stavebníctva podporuje fond BUAK zamestnanca pri vypátraní prípadného zodpovedného zadávateľa. Verejný zadávateľ má povinnosť informovať o prípustnosti predania zákazky.

Špecifické povinnosti zadávateľov vyplývajúce zo zodpovednosti zadávateľa – vzťah k dodávateľovi (zamestnávateľovi)

• V rámci vyšetrovania vo fonde BUAK sú všetci zadávatelia okrem spomenutých nárokov na odmenu povinní poskytnúť fondu BUAK na vyžiadanie informácie o poverených spoločnostiach a predaní stavebných výkonov. V prípade odmietnutia poskytnutia informácií sa počas dĺžky odmietnutia predpokladá, že odmietajúci zadávateľ je zároveň priamym zadávateľom všetkých ďalších poverených spoločností, a preto zodpovedá aj za požadované odmeny zamestnancov tejto spoločnosti.
• Rovnaké pravidlá sú stanovené aj v súvislosti so zodpovednosťou pri predaní vedľajšej zákazky v rámci zákazky verejného sektora v prospech zamestnanca.

Zamestnávateľ (= poverený dodávateľ)

• má povinnosť na vyžiadanie odovzdaťfondu BUAK informácie predovšetkým o tom, ktorí zamestnanci boli zamestnaní na ktorých staveniskách a na ako dlho, ktoré stavebné výkony sa predali ďalej a aká odmena bola vyplatená – v prípade odmietnutia poskytnutia informácií alebo nesprávnych informácií hrozia správne sankcie až do 10 000 eur
• stráca nárok na svoj plat voči zadávateľovi v rozsahu, ktorý zadávateľ vynaložil na úhradu nároku na odmenu zamestnanca a prípadné súdne náklady.

má povinnosť zo získaného platu nahradiť zadávateľovi čiastku, ktorú zadávateľ vynaložil na nárok na odmenu a prípadné súdne náklady.